SK CZ PL
SK CZ PL
Ponúkané služby
Menu
Odkazy
31.05.2011 10:00

Kúpele Trenčianske Teplice – Dubnická oranžéria

Máloktorý návštevník Dubnice nad Váhom (len 6 km od kúpeľov Trenčianske Teplice) vie, že v tomto meste na Považí bola kedysi slávna a jedinečná oranžéria. Svojho času si ju všímali cestovatelia z celej Európy. V 18. a 19. storočí nadchýnala …

Máloktorý návštevník Dubnice nad Váhom (len 6 km od kúpeľov Trenčianske Teplice) vie, že v tomto meste na Považí bola kedysi slávna a jedinečná oranžéria. Svojho času si ju všímali cestovatelia z celej Európy. V 18. a 19. storočí nadchýnala odborníkov, ale v 20. storočí sa na ňu takmer zabudlo.

Jozef Ilešházy, ktorý roku 1723 zdedil spolu s ostatným majetkom a dedičnými úradmi rodu i Dubnicu nad Váhom, sa najviac pričinili o rozkvet Dubnice, jej kaštieľa, parku a neskôr preslávenej oranžérie. Príťažlivosť osoby Jozefa Ilešházyho, ktorého obletovala nielen hornouhorská šľachta, ale dokonca i šľachta celej monarchie, pomohla tomu, že dubnický kaštieľ spolu s parkom a neďaleké kúpele Trenčianske Teplice, sa stali centrom stretnutí panstva nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia.

Kvôli reprezentácii sústredil Ilešházy svoju pozornosť nielen na konečné úpravy a vybavenie dubnického kaštieľa, ale veľa úsilia venoval aj zveľadeniu tzv. „panskej záhrady“ pri kaštieli. Postupne ju rozšíril a začal pretvárať na park, v ktorom panstvo nachádzalo relax.

Dubnická oranžéria bola priekopníckym činom nielen na poli pestovania teplomilných rastlín v našich podmienkach, ale bola i jedinečným technickým dielom. Pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi totiž teplomilné rastliny chránila pohyblivá strecha. Takto vytvorili na strednom Považí už v prvej polovici 18. stor. botanickú zvláštnosť, unikát medzi stredoeurópskymi oranžériami.

Podľa vzoru rakúskych kúpeľov Baden pri Viedni začal okrášľovať a pretvárať zeleň v Dubnici nad Váhom, ale aj vo svojich kúpeľoch Trenčianske Teplice. V Trenčianskych Tepliciach dal roku 1725 zachytiť a viesť do nádrží teplé pramene, aby slúžili kúpeľným hosťom, pre ktorých dal postaviť nové priestory – vily a kúpeľné domy.

Dnes už ťažko možno stanoviť dátum zániku dubnickej oranžérie, ale začiatok úpadku bol iste v roku 1909 keď majiteľka Ifigénia d´Harcourt musela dubnický kaštieľ i s parkom predať.

Text bol spracovaný podľa článku Janotu, Bagina a Borovského uverejnenom v Krásach Slovenska